Slo-bo-da, čo toto slovo skutočne znamená? Aký je jeho význam a ako to vnímajú ľudia?

Tak ako všetko v tomto svete, aj slobodu bude vnímať inak človek, ktorého pochopenie je na úrovni hrubohmotného sveta a inak aj človek, ktorý vníma svet aj z pohľadu duše alebo ducha.

Už zo samotného názvu vidíme, že obsahuje slovo (slo). Preto sa aj často spomína sloboda slova. V spojení (bo) môžme hľadať význami ako boh, bolesť, boj …, význami spojené prostriedkom, ktorým sú vnímané, a to telom. A nakoniec (da) ako duša a sídlo citov a emócií.

V predchádzajúcich článkoch sme popísali, že svet a vedomie v tomto svete sa prejavuje na úrovni

tela – telesný, hmotný svet

duše – citový, emocionálny svet

ducha – myšlienkový, obrazový svet

Ďalej sme uviedli, že človek je si vedomý len toho, čomu rozumie. To je pre neho skutočnosť. Vidíme teda, že hĺbku slova (pojmu) sloboda bude vnímať každý človek v závislosti od hĺbky (úrovne) svojho pochopenia. Znamená to teda aj to, že čo pre jedného môže byť sloboda, pre iného to sloboda byť nemusí. Prípadne to môže byť aj jej opak, teda otroctvo. Aby sme si tieto veci objasnili, musíme načrieť do základného zákona, ktorý platí v tomto prejavenom svete. A to je dualita, alebo jednota dvoch protikladov. Tento zákon sa prejavuje vo všetkom a najdeme ho aj v tom, čomu sa hovorí sloboda.

V čom je dualita, dvojnosť, protikladnosť v slove sloboda?

Sloboda vo svojom základe je v podstate možnosť voľby. Je to v podstate nástroj, alebo prostriedok. A tak ako každý nástroj sa dá použiť tvorivo aj deštruktívne, tak aj sloboda má rovnaké použitie. A práve v tom je jej dualita, protikladnosť.

Tak ako ohňom môžeme zakúriť, aby nám bolo teplo, môžeme ním aj zapáliť dom. Tak ako nožom si môžeme natrieť chleba, môžeme ním aj ublížiť človeku atď.

Rovnako je to so slobodou. Môžeme ňou človeka priviesť k pochopeniu, k pokoju, k dobrému pocitu, ale svojou deštruktívnou formou človeka môžme aj zotročiť, zabiť alebo udržovať v nevedomosti.

 

Ako je to možné?
To, že človeku slobodou môžme pomôcť sa nám zdá byť jasné, ale ako môžme slobodou niekomu ublížiť, to už sa chápe ťažšie.

Poďme si to teda rozobrať, lebo nie je to také jednoduché, napriek tomu, že žijeme vo svete, v ktorom za každým rohom a v každom kanáli počujeme slovo sloboda a demokracia. Ak by úroveň človeka bola priamo úmerná používaniu tohto slova, žili by sme už pravdepodobne ako najrozvinutejšia kultúra vo vesmíre. Opak je však pravdou. Tento svet, ktorý do nemoty skloňuje slová ako demokracia, sloboda, láska, je plný násilia, surovosti a bezcitnosti.

Ako je to teda možné?

Ako je možné, že v mene slobody a lásky sa tisícročia pácha toľko násilia?

No v niečom to byť musí.

Povedali sme už, že sloboda je možnosť voľby. Máme možnosť život podporiť a máme možnosť aj život zabiť. V tomto má človek slobodnú vôľu. V čom je ale rozdiel medzi týmito dvoma voľbami?

No ak budeme skúmať, tak zistíme, že je to kvalita, ktorej sa hovorí súcit. Človek, ktorý má v sebe rozvinutú túto kvalitu, nebude ubližovať iným bytostiam (ľuďom, zvieratám, stromom, zastlinám…) za účelom vlastného obohatenia. Ten kto ju nemá rozvinutú, nemá problém ublížiť, alebo aj zabiť.

Ak má človek rozvinutý súcit, cíti teda, že niečo cítia aj iné bytosti, automaticky premýšľa a začne chápať, že nie len on je na tomto svete, aby napľňal svoje túžby. Začne chápať, že treba rešpektovať aj práva iných. Výsledkom tohto pochopenia je ľudské konanie, ktoré tomuto zodpovedá. V ľudskej reči sa tomu hovorí zodpovednosť.

Rozdiel medzi slobodou tvorivou a deštruktívnou je teda v zodpovednosti, ktorá vychádza zo súcitu a pochopenia ako mostu medzi týmito veličinami.

Človek bez zodpovednosti (bez súcitu), ak slobodu dostane, bude konať deštruktívne. Slobodu si bude vykladať ako možnosť robiť čokoľvek, čo sa mu zachce, bez ohľadu na iných ľudí, zvieratá, živočíchy, rastliny atď. Inými slovami sa tomuto hovorí sebectvo alebo egoizmus. Preto ľudia, ktorí hlásajú slobodu pre každého, tzv. liberáli, buď nevedia, čo hovoria, alebo chcú vedomo likvidovať spoločnosť a jej kultúru. V jednom aj v druhom prípade je výsledok rovnaký. Chaos, násilie a rozklad spoločnosti.

Poďme trochu do reality.

V dnešnej dobe sa hovorí o slobodnom trhu. Ste hladní, idete si kúpiť nejaký stejk. Veď ste hladní. Máte slobodné právo sa najesť. Dokonca si aj môžete vybrať aký stejk a z akej firmy. Je to napľňanie vašich potrieb, je to vaša sloboda. Je to ale sloboda, ktorá rešpektuje aj iných alebo len seba? Najete sa a ste sýty. Rozmýšlali ste ale, že aby vám ten rezeň pripravili, museli najskôr vyrúbať prales v Argentíne alebo v Brazílii? Zabili zvieratá, ktoré v tomto prostredí žili prirodzene tisícročia a vyvraždili pôvodných obyvateľov pralesa aby im v tom nebránili? Na to, aby tam tie kravy vychovali im dávajú zmutovanú potravu a pôda, ktorá sa tisícročia vytvárala je behom pár rokov zničená aj s organizmami, ktoré ju tvorili. Aby vám ten stejk priviezli, vytvorili transoceánske siete, ktoré zničili oceán tak, že v ňom začína život odumierať. A aby vám to na kamionoch priviezli do obchodu, zaliali tiež živú pôdu asfaltom a betónom. Na to, aby to aj tá potravina vydržala je nadopovaná chémiou, ktorú spolu s tým stejkom dostanete do žalúdka.

Aby sa vyrobilo všetko to, čo je potrebné na to, aby sme sa najedli, sa vytvorí toľko odpadu, že zachvíľu život na tejto planéte nebude možný.

Kto sa takto chová? Rakovinová bunka nakazí celé telo a potom zomrie spolu s ním. Takto sa chovajú paraziti. Takto sa chovajú bytosti bez súcitu a zodpovednosti. Je to ich sloboda. Sloboda sebca a egoistu. Toto je deštruktívna sloboda. Za stejk si môžete dosadiť ľubovoľnú potravinu, ktorá sa zbytočne dováža, napriek tomu, že sa môže dopestovať, alebo dochovať tu na Slovensku. Netýka sa to samozrejme len potravín.

Pozrite sa na krajiny, ktoré najviac v histórii presadzovali (a presadzujú) slobodu a slobodný trhový kapitalizmus. Hovorí sa im anglo-saské krajiny. Pozrite sa, čo robili svojim kolonializmom po celom svete. V Afrike, Indii, Číne, Austrálii, Amerike, Európe, Ázii. Drancovali prírodu, zabíjali a zotročovali ľudí len preto, lebo oni mali na to právo, oni boli slobodní. Čo na tom, že tam boli nejakí domorodci, ktorí zhodou okolností prírodu nedrancovali, ale žili s ňou v súlade, a ktorí tiež mali svoje právo na život?

Pozrite sa na Ameriku, kolísku slobody a demokracie, ktorá šíri tieto hodnoty po celom svete.

Je to sloboda so súcitom? Keď zabijete 20 milión pôvodných obyvateľov len preto, že tam chcete žiť a ťažiť suroviny? Títo experti na demokraciu teraz šíria tento druh slobody po celom svete. A kto nesúhlasí, toho chcú zabíjať a bombardovať. Koľko ľudí musí byť zabitých, aby sme toho kto toto pácha nazvali vrahom? Pozrite sa ako rozbili africké krajiny, v Južnej Amerike, Koreu, Vietnam, Irak, Irán, Juhosláviu, teraz rozkladajú Ukrajinu, Rusko… Parazitujú takmer na celom svete. Svoju slobodu prinášajú s nožom na krku (nie na tom svojom), s guľometom vo vačku a úsmevom na tvári.

Tento druh slobody a lásky nájdeme v celej 5 tisíc rokov starej histórii ľudstva. Je to však sloboda deštruktívna, sebecká, bez súcitu a zodpovednosti.

Ak si myslíte, že takáto sloboda vedie k pokoju, radosti a zdravému životu, tak potom nechajte žiť a podporujte aj rakovinové bunky vo svojom tele, pretože aj oni majú právo slobodne sa rozmnožovať.

Spoločnosť a ľudia sú v rovnakom vsťahu ako telo a jeho bunky. Predstavte si že dáte slobodu rakovinovým bunkám a nielen to. Budete ich aj veselo podporovať a živiť. Naproti tomu zdravé bunky začnete tvrdo obmedzovať. Čo sa asi stane s telom? Skončí ako maród na posteli napojený na umelé prístroje a výživy, odkázaný na niekoho kto mu ich poskytne. A keď sa rozhodne, tak tie hadičky s výživou otvorí alebo zatvorí. Vaša sloboda a zdravie je tatam. Sebestačnosť a zdravie sa premenilo na závislosť a chorobu.

A teraz sa pozrite ako to funguje v spoločnosti. Začnú sa platiť a živiť podvratné živly. Financujú sa jednotlivci a organizácie ktoré narušujú chod spoločnosti. Častokrát sú to aj teroristické a fašistické organizácie. Vyvolá sa prevrat a všetci títo ľudia sú dosadení do riadiacich, štátnych inštitúcií. Rozkradne sa ekonomika, zlikvidujú sa febriky a poľnohospodárske podniky. Čo má hodnotu, to sa sprivatizuje zahraničným kapitálom. Krajina je zadlžená a položená na kolená. Sebestačnosť sa zmenila v závislosť.

Všetko toto sa deje pod zásterkou slobody a demokracie. Nazýva sa to liberálny kapitalizmus ale v skutočnosti je to deštruktívny hyjenizmus, rakovina spoločnosti.

Vedieť rozlišovať je základný predpoklad k tomu, aby sme vedeli čo podporujeme. Keď má človek rozvinuté zmyslové a mimozmyslové vnímanie, parazita veľmi ľahko rozpozná. Zámery a ciele sú totiž formy žiarenia, a toto je na človeku viditeľné. Ďalej je možné ho rozlíšiť na základe vonkajších znakov ako mimika, spôsob správania… Je dobré, keď si človek vycibrí vnútorný zrak, alebo videnie srdcom. Pri takýchto ľuďoch sa nebudete cítiť dobre a nebudete s nimi rezonovať. Budete z nich mať pocit neúprimnosti, nepoctivosti, falošnosti, častokrát sa javia ako ľudia bez duše (srdca) a v extrémnom prípade sa javia ako slyzkí hadi. Na jednu vec si treba dať pozor. Parazit je chameleón. Dokáže hrať a pretvarovať sa. Svoju obeť najskôr na niečo naláka a potom ju vycicia. Techniky pretvarovania, klamu, zavádzania, intríg a falošného obviňovania boli parazitmi vyvinuté k dokonalosti. Možno to dobre vidieť v politike, ale najlepšie v tajných službách štátov, ktoré su riadené parazitmi. Sami kradnú, zabíjajú, klamú, ale vždy to hodia na niekoho iného. Páchajú zlo, ale obviňujú tým toho, kto sa bráni. Sami sa vydávajú za anjelov strážnych slobody a demokracie. To, čo rozširujú ale nemá nič spoločné ani so slobodou ani s demokraciou. Všetko vedia zdôvodniť, na všetko majú ,,argumenty“. Je zbytočné im niečo vysvetľovať a nebodaj ich presviedčať. Je to len strata energie, z ktorej žijú. Nemajú totiž rozvinuté centrum, ktorým to môžu pochopiť. Čím viac im budete vysvetľovať, tým viac sa budú brániť, pretože budú mať pocit ohrozenia. Jediná vec, ktorá na nich zaberá je ľudské vedomie. A teda skutočnosť, že ste si ich vedomí.

Účinné sú dve techniky proti útokom parazitov.

1. Pasívna ochrana: Je stav, kedy ste si parazita vedomý a nedovolíte mu vstúpiť do svojho osobného priestoru (myšlienky, city, hmotný svet). Zároveň situáciu pozorujete a nenecháte sa do nej vtiahnuť. Tento stav vedomia sme popísali v predchádzajúcich článkoch a nazvali sme to ,, vedomie nestranného pozorovateľa“.

2. Aktívna ochrana: Táto technika je založená na vytvorení aktívneho obrazu niečoho pozitívneho, čo v parazitovi najdeme. Je založená na princípe ocenenia. Vidíme a cítime v ňom niečo dobré, ale zároveň nedovolíme vstúpiť do seba to zlé, čo nám chce parazit vnútiť. Na túto techniku je potrebná dosť veľká dávka sily (vedomia). Ak sa na ňu necítime, použijeme pasívny spôsob ochrany.

Sú situácie, kedy sa aktívna technika ocenenia nedá použiť, lebo parazit je tvrdo naprogramovaný na deštrukčnú činnosť a chová sa v podstate ako robot, android.

Pokiaľ dostatočné množstvo ľudí precitne vo svojom vedomí, aj paraziti sa postupne vytratia zo života. Netreba to riešiť ako. Jednoducho sa to udeje. Tak ako keď zasvietite svetlo, tma zmizne. Stratia sa aj oni alebo presnejšie, prestanú sa prejavovať. Ostanú ako vírus v zdravom tele. Je tam, ale nespustí proces choroby, lebo telo je zdravé, silné a nemá v sebe prostredie vhodné na množenie vírusov. Presne tak ako vírus, tak aj parazit bude čakať na to, kým človek opäť stratí vedomie a potom sa naplno prejaví. Tak ako sa to dialo 5 tisíc rokov na tejto planéte. V tomto je ich prínos, lebo v konečnom dôsledku bránia, aby bol človek hlúpy a nevedomý.

Vráťme sa teraz trochu naspäť.

Sloboda, tak ako ľudské vedomie sa prejavuje v troch oblastiach. V telesnej, citovej a myšlienkovej. Vo všetkých troch rovinách sa môže prejavovať aj tvorivo aj deštruktívne. Rozdiel je v súcite a z neho vyplývajúcej zodpovednosti.

V hmotnom (telesnom) svete sa deštruktívna sloboda prejavuje ako drancovanie prírody, zotročovanie ľudí na jednej strane a bezprízorný konzum na dlh na strane druhej.

Tvorivá sloboda sa prejavuje ako uvedomelé zabezpečovanie potrieb na základe sebestačnosti, a to na úrovni človeka, rodiny,oblasti,krajiny, štátu a celej planéty.

V citovom (emočnom) a myšlienkovom (mentálnom) svete sa deštruktívna sloboda prejavuje myšlienkovým a citovým vydieraním, presviedčaním, nanucovaním svojej viery a názoru iným a zakazovaním iného ako vlastného názoru.

Tvorivá sloboda sa prejavuje ako možnosť prejaviť svoje myšlienky a city s tým, že človek rešpektuje aj tie, ktoré majú iní ľudia (nesnaží sa im vnútiť tie svoje, nikoho nemení na svoj obraz).

Toľko o slobode. Povedzme si teraz niečo aj o otroctve. Vieme už, že forma otroctva je to keď sa človek nemôže prejavovať v troch oblastiach. V hmotnej, citovej a myšlienkovej. Ak človek nerobí, čo ho baví, z čoho má radosť, keď nemôže prejaviť svoje city, myšlienky alebo obrazy, je v podstate otrok.
Otázka je, ako by mohol človek toto všetko prejaviť a nikoho pri tom nenasrať a nikomu pri tom nezasiahnuť do života. Niekedy už len to, že sa narodíte, alebo že dýchate naserie riadny kopec ľudí. Nehovoriac o tom, že začnete prejavovať svoje názory.

 

Mohli by sme dlho skúmať, ale zistili by sme, že určitým spôsobom je to aj nevyhnutné, aby sme roboli chyby. Aby sme aj my nejakým spôsobom ublížili iným ľuďom alebo bytostiam. Je to v podstate prirodzený vývoj, pretože na chybách sa učíme, zdokonaľujeme. V tom je aj úloha toho, čo nazývame zlo. Platí tu zásada, že čím je nevedomejší človek, tým je ubližovanie brutálnejšie a prechádza až na fyzickú úroveň. V ľudskom tele sa to prejavuje ako choroba a v spoločnosti ako vojna. Ľahostajnosťou podporujeme šírenie tejto nákazy. Zodpovedný za zlo nie je len ten, kto vojnu vyvoláva, ale aj ten, ktorý sa do nej nechá vtiahnuť.

Samozrejme, zase platí, že zdokonaľovať sa dá aj tvorivo aj deštruktívne, v dobrom aj v zlom. Sú ľudia, ktorí skrátka musia zažiť to, čo nazývame parazitizmus alebo rakovina. To ale neznamená, že takýto druh ochorenia budeme podporovať. To neznamená, že sa necháme vycuciavať, zneužívať, zotročovať. (Aké sú formy vyciciavania parazitov sme popísali v článku: Podstata a význam parazitov).

Každý človek robí chyby (ak nerátame tých, čo nič nerobia, ale tí v podstate ani nežijú). Rozumný človek sa z chyby poučí a viac ju neopakuje. Niekedy tú chybu musí spraviť viackrát, aby mu vošla do vedomia. Ak ju robí príliš dlho, nastupujú choroby a paraziti. Toto je prirodzený proces slobodnej voľby. Je v nej aj bolesť aj radosť, šťastie aj smútok, láska aj nenávisť, dobrý pocit aj utrpenie.

Lenže človek vo svojej podstate nechce trpieť. Každý človek po tom vedome alebo podvedome túži.

 

Aká je to teda sloboda, keď ma nedokáže oslobodiť od utrpenia?
Ak budeme poctivo skúmať, tak prídeme k tomu, že vonkajšia, prejavená sloboda nás k tomuto neprivedie. Ani nemôže, pretože už jej samomotná povaha prejavenosti, dvojnosti to vylučuje.

 

Aká sloboda teda dokáže človeka oslobodiť?
Ľudia sa naučili vnímať tento svet ako niečo, čo dokážu ohmatať svojimi zmyslami. Tento trojrozmerný svet častokrát stotožňujú so sebou. Povedia si :

Toto telo je moje.

Tieto myšlienky sú moje.

Tieto city sú moje.

 

Ale koho? Kto je ten, komu toto všetko patrí?
Tam sa veľa ľudí zastaví, alebo si túto otázku vôbec nepoložia. Nuž tí, ktorí si ju nekladú, budú mať v živote dosť veľký problém, lebo ostávajú len v prejavenom svete, a ten obsahuje aj utrpenie.

Tí, ktorí odvahu majú a idú ďalej postupne zisťujú, že nie sú myšlienky, ktoré im výria v hlave. Nie sú ani city a emócie, ktoré nimi zmietajú a nie sú ani telo, ktoré používajú. Toto pochopenie je zároveň aj hranicou, kedy človek začína žiť život bez predsudkov. Tu sa človek začína približovať k niečomu, čo sme v predchádzajúcom článku nazvali brána. Prichádza k miestu, kde začína vnímať životné súvislosti, dostáva sa do obrazu a zbavuje sa otroctva pripútanosti k niečomu, čím sám nie je. Veď čo iné ako otroctvo je to, keď človek považuje seba za niečo, čím skutočne nie je? Ak si záhradník o sebe myslí, že je motyka, alebo kýbel, je podľa vás normálny, alebo nebodaj slobodný?

Je dobré, ak sa človek stará o svoje nástroje, je ale dobré aj to, keď si uvedomí, že sú to len nástroje, a nie on.

Vonkajšia sloboda, možnosť tvorivého prejavu vo všetkých troch úrovniach, má človeka pripraviť na slobodu vnútornú, neprejavenú, slobodu, v ktorej utrpenie nie je. To je aj dôvod, príčina, prečo sa na tomto svete rodíme. Aby sme cez vonkajšie skúsenosti obrátili pozornosť na seba, alebo presnejšie dovnútra.

Táto vnútorná sloboda sa nazýva v každej kultúre alebo náboženstve inak. Kto chce si to naštuduje. Nie je to problém.

Ja to v tejto súvislosti nazvem oslobodenie. O-slo-bo-de-nie. Niečo čo je (o)d slobody (o)ddelené, pochádza (o)d slobody, vychádza z(o) slobody, (o)dráža slobodu …

Ak chceme prejsť skúsenosťou vnútornej slobody mali by sme najskôr v spoločnosti vytvoriť podmienky na to, aby ľudia mohli prejsť pocitom vonkajšej slobody so zodpovednosťou, o ktorej sa tu síce rozpráva ale nie je skutočnosťou. Na to aby sa niečo takéto udialo, je nevyhnutná aktivácia vedomia jednotlivca. Na tej musí ale zapracovať každý sám.

Amen.