Zamyslenie nad tým, ktoré rastliny sú pôvodné, ktoré nie, ktoré je vhodné pestovať a ktoré nie, je podobné ako zamyslenie nad tým, aké náboženstvo je pôvodné, aké nie. Aké je vhodné pestovať, aké rozvíjať.
Kresťania na Slovensku si väčšinou myslia, že ich tradičné korene sú v kresťanskej viere, to však nie je tak. Toto náboženstvo sa na Slovensko začalo šíriť z Rímskej ríše v prvých storočiach tohto letopočtu. Oficiálne tu bolo uznané niekedy v 8.,9. storočí. Postupne tu nadobudlo podobu väčšinového náboženstva.
Pred kresťanstvom tu bol systém prírodných slovanských náboženstiev, ktorý sa miešal s náboženstvami rôznych kmeňov, ktoré prechádzali alebo sa usadzovali na území Slovenska. (Germáni, Kelti…)
Rovnako dnes k nám prenikajú s globalizáciou rôzne svetové náboženstvá ako islam, budhizmus, hinduizmus, židovské náboženstvo, taoizmus a iné…
Celkovo je na svete zhruba desiatka svetových náboženstiev, stovky  ich odnoží, stovky iných menších náboženstiev a obrovské množstvo prírodných náboženstiev fungujúce na princípe šamanizmu, ktorých prvky sa menia takmer od príslušnosti ku kmeňu.
Dalo by sa povedať, že náboženstiev na svete je asi toľko, koľko je na svete ľudí  a stále sa vytvárajú nové a menia staré. Ak spomíname slovo náboženstvo, nemusí to nutne znamenať, že v sebe zahŕňa aj prvok toho, čomu sa hovorí Boh (budhizmus, džinizmus, taoizmus, ateizmus…) Každý má svoj spôsob viery a svoje vlastné pojmoslovie. Neexistuje človek, ktorý by niečomu neveril a ak aj tvrdí, že ničomu neverí, má len negatívny náboj viery.
Neverí niečomu, to znamená, že verí, že tomu tak nie je.
Čo je teda pôvodné, tradičné náboženstvo, aké učenie a poznanie je treba rozvíjať? A kto si dovolí tvrdíť, že toto náboženstvo je to pravé, jediné, správne. No ten, kto si to dovolí tvrdiť, bude o tom všetkých presviedčať, začne slovami a skončí vojnou, násilím, tak ako sme to už v histórii ľudstva mohli neraz vidieť.
S náboženstvami je to podobne ako s rastlinami. Každému človeku je bližšie niečo iné. Jeden pestuje jablká, druhý orechy, tretí papriku, mrkvu, figy, chová také zvieratá onaké, podľa jeho cítenia a pochopenia. A neustále sa to vyvíja. Včera som bol v súzvuku s mrkvou, dnes cítim potrebu zmeny pretože všetko sa vyvíja, mení, teda aj človek. Včera potreboval študovať kresťanské myšlienky, dnes študuje prírodné náboženstvá, zajtra to bude opäť niečo iné.
Ako chce človek pochopiť, kde je pravda o náboženstvách, keď si ich sám nepreštuduje? Ako môže spraviť tú správnu voľbu, keď je mu podsunuté jedno náboženstvo a ostatné sú odvrhnuté?
Alebo chceme aby všetci pestovali len mrkvu? Alebo banány?
Starí sumeri mali jeden krásny príbeh.

Bol raz jeden kráľ. Myslel si, že je múdry. Dal zhromaždiť všetkých učencov z krajiny a dal im otázku, ako by mal vyzerať dokonalý človek. Pretože sám chcel mať v kráľovstve len dokonalých ľudí. Ľudia boli rôzni. Každý iný, ale dokonalý ideál človeka mal výšku 170 cm. A tak sa rozhodol, že pred vstupom do svojho kráľovstva dal zbudovať strážnice a každého kto prišiel, nechal zmerať. Kto bol nižší toho nechal na ideálnu výšku natiahnuť, kto vyšší toho skrátiť.
Každý zmýšľajúci človek si vie prestaviť, čo bolo výsledkom tohto „múdreho rozhodnutia“. Výsledkom boli samozrejme zmrzačení ľudia. (a panovník dlho nepanoval…)
Podobná vec sa deje aj v dnešnej spoločnosti. Bol vytvorený duchovný ideál, vštepený ľuďom už v detstve, bez možnosti voľby, ľudia sa do ideálu nemôžu zmestiť  a tak stále „hrešia“ a stále je im „odpúšťané“ a platia za to samozrejme nemalú daň, výčitky, sebatrápenie, a sebaodsudzovanie.“
Každý človek je ale jedinečný a mal by mať právo svoju jedinečnosť rozvíjať. Veď je tu sloboda, demokracia. Alebo sa o nej iba hovorí?

Nie je dôležité, ktorú rastlinu človek pestuje, ktoré náboženstvo študuje. Dôležité je aby všetko, čo ho zaujíma preskúmal, vytvoril si na to svoj názor, žil svoj vlastný život. Možno raz príde k pochopeniu, že všetky rastliny, zvieratá, náboženstvá majú niečo spoločné, niečo, čo je nemenné, niečo, čo je všetkému spoločné, niečo, čo sa napriek svojej nemennosti vyvija.  A potom bude jedno, či to nazvete boh, tao, alebo prázdnota.